Podpora

Aká je záručná doba poskytovaná na výrobky?

Štandardne sa na dodávané plastové prvky tvoriace dielo poskytuje záruka v dĺžke 24 mesiacov. Záručná doba začína plynúť od okamihu odovzdania diela. Záručná doba na montáž sa dohaduje taktiež na dobu 60 mesiacov počítanú od okamihu odovzdania diela. Záručná lehota na dodávku príslušenstva, ktoré spoločnosť Hm Windows s.r.o. k plastovým prvkom štandardne nedodáva, (napr. žalúzie, rolety, siete proti hmyzu a pod.), sa poskytuje na dobu 24 mesiacov počítanú od okamihu odovzdania diela.


Prečo sa rosia okná?

Rosenie okien spôsobuje vysoká vlhkosť vzduchu v miestnosti, ktorá vzniká veľmi dobre tesniacimi oknami.

  • rosy na okne z interiérovej strany sa zbavíte vetraním. Sú dva spôsoby. Buď je to dlhodobé mikrovetranie – cez štrbinu medzi rámom a oknom, alebo nárazové vetranie, keď otvoríte okno dokorán
  • výhodnejšie vetranie, aj z hľadiska šetrenia energiou, je nárazové vetranie. Tento spôsob vetrania je potrebné opakovať aspoň 3 krát za deň.
  • ďalšou možnou príčinou rosenia okien je nesprávne umiestnenie radiátora
  • najviac sa rosia okná zo severozápadnej a severovýchodnej strany. Je to preto, že na tieto okná počas celého dňa nezasvieti slnko a prirodzene sa tak nezohrievajú.

Ak sa vytvára rosa vnútri v okne (medzi tabuľami skla) je to chyba výrobku a treba ho reklamovať.


Rosný bod.

Rosný bod alebo teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami (relevantná vlhkosť vzduchu dosiahne 100%). Ak teplota klesne pod tento bod, nastáva kondenzácia.

Vzduch za určitej teploty môže obsahovať iba určité množstvo vodných pár. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým viac vlhkosti dokáže prijať. Ak sa vzduch začne ochladzovať, vodné pary začnú kondenzovať. Podmienkou je ale prítomnosť kondenzačných jadier. Rosný bod sa dá považovať za iné vyjadrenie absolútnej vlhkosti vzduchu.

Príklad:
Keď sa sprchujete, v kúpeľni stúpa teplota a vzdušná vlhkosť. Ak vlhkosť vzduchu dosiahne rosný bod, začne voda kondenzovať na zrkadle, ktorého teplota je nižšia ako teplota vzduchu (teplota zrkadla je nižšia ako hodnota rosného bodu). Ak sa po chvíli zrkadlo zahreje na teplotu okolia, zrazenie vodnej pary sa stratí.


Ako zabrániť roseniu okien?

Úplne vyhnúť roseniu sa nedá, dá sa mu však predísť správnym vetraním (cca 10 min., 3×/denne, okno otvorené dokorán), zvýšením teploty vzduchu v miestnosti a umožnením prúdeniu teplého vzduchu priamo na okno z vykurovacieho telesa (radiátor) umiestneného zvyčajne pod oknom (zakrytie radiátora širokou parapetnou doskou zvyšuje riziko rosenia).


Čo je to mikroventilácia?

Zvláštna poloha kľučky, ktorá umožňuje čiastočné vetranie miestnosti.


Čo znamená termín TEPELNÝ MOST?

TEPELNÝ MOST – miesto, ktoré vedie teplo lepšie než jeho okolie. V prípade okna sa jedná o celý rám a okraj sklenenej výplne. Cieľom je teda zamedziť úniku tepla, touto slabinou tzn. prerušenia tepelného mostu.


Ako správne vetrať?

Nové okná si žiadajú určité zmeny v návykoch. Vaše nové okná budú tesniť podstatne lepšie ako tie pôvodné. Preto je nutné prispôsobiť režim vetrania miestností novému stavu. Staré okná väčšinou netesnili nie len po stránke tepelnej, ale taktiež nimi prechádzal niekoľkonásobok odporúčaného množstva vzduchu. To malo za následok vysoké straty tepla ako prestupom, tak aj infiltráciou. Nové okná zamedzia obom únikom, určitú výmenu vzduchu je ale treba zachovať. To sa dá zaistiť niekoľkými spôsobmi. Ideálne je nútené, plne kontrolované vetranie s obmedzením tepelných strát, najjednoduchšie je pravidelné vetranie miestností, v ktorých pobývame.

Možností je niekoľko:

  • otvoreným oknom – vhodné na rýchle, krátkodobé prevetranie predovšetkým pri nízkych teplotách
  • sklopeným oknom – vhodné pre dlhodobé vetranie len pri vyšších teplotách, porovnateľných s teplotou v miestnosti
  • mikroventilácíou (štrbinové vetranie) – umožňuje vetrať víacmenej trvalo – hodí sa však len v určitom rozsahu teplôt

Vlhkosť v domácnosti.

Vlhkosť v domácnosti priamo vplýva na šírenie viacerých škodlivých až nebezpečných častíc, predovšetkým plesní. Z toho dôvodu je dôležité, hlavne v rodinách s alergikmi, pravidelne kontrolovať vlhkosť prostredia. Samozrejme klíma v domácnosti je značne ovplyvnená stavom vlhkosti vonku, viaceré úpravy a činnosti však môžu domáce prostredie ešte viac znehodnotiť.

Optimálna vlhkosť v domácnosti by sa mala pohybovať medzi 45- 55%. Je možné ju jednoducho merať vlhkomerom. Okrem vlhkosti je dôležité sledovať aj teplotu v domácnosti. Maximálne teplota by mala dosahovať 21°C. Viacero zdrojov ako ideálnu teplotu pre obmedzenie šírenia nebezpečných častíc ako baktérií, roztočov a plesní uvádza teplotu 18 °C. Súvislosť medzi vlhkosťou a teplotou ovzdušia je obzvlášť dôležité sledovať počas zimných mesiacov, kedy je vlhkosť najnižšia a citliví ľudia musia zvlhčovať priestory domácnosti. Vyššia vlhkosť však vytvára lepšie podmienky pre život roztočov. Treba sa preto vyvarovať dlhodobému prevlhčeniu miestnosti a pri používaní zvlhčovačov kontrolovať vlhkosť vlhkomerom.

Ak používate zvlhčovač, priebežne kontrolujte vlhkosť v miestnosti. Vodné nádrže a papierové filtre tzv. studených odparovačov bývajú veľmi často výdatným zdrojom plesní, ktoré naviac neustále rozptyľujú do okolia. Preto sa pri výbere zvlhčovača rozhodnite radšej pre parný, ktorého prevádzka je hygienickejšia. Ak už máte studenovzdušný zvlhčovač, zvýšenú pozornosť venujte jeho údržbe.

Ideálny riešením kvality vzduchu je čistička, tiež nazývaná práčka vzduchu, užitočná na prečistenie vzduchu od poletujúcich spór plesní, výlučkov roztočov a ďalších nebezpečných častíc. Čistička nemení vlhkosť vzduchu, a preto je pre ľudí, ktorí sú alergickí na plesne vhodnejšia. Pri výbere čističky by sa mal spotrebiteľ orientovať podľa spotreby elektrickej energie, účinnosti filtrácie a hlučnosti. Pre zdravšie vnútorné prostredie je optimálne, aby čistička pracovala nepretržite. Spotreba energie musí byť z toho dôvodu nízka, aby príliš nezaťažovala rodinný rozpočet. Systém filtrácie pri čističkách je rôzny a okrem kvality „prania“ vzduchu ovplyvňuje aj hlučnosť spotrebiča. Čističky Electrolux pracujú na princípe elektrostatického papierového filtra, vďaka čomu dosahujú pri najnižšom výkone hlučnosť len 31 dB (A), čo je hluk ľudským uchom takmer nerozoznateľný.

Na vlhkosť v domácnosti vplývajú okrem vonkajšej vlhkosti aj ďalšie faktory. Zamyslite sa preto, či svojimi návykmi nevytvárate vo vašej domácnosti ideálne podmienky na šírenie baktérií, roztočov či plesní.

V bytoch s plastovými oknami je prúdenie vzduchu minimálne, preto dochádza v zvyšovaniu vlhkosti a následné rastu plesní. Je dôležité často vetrať a utierať kondenzovanú vodu z okien a parapet.

Po sprchovaní stúpa v byte vlhkosť (čo sa prejaví kondenzáciou vody na oknách a zrkadlách), preto treba byt vyvetrať. V kúpeľni používajte ventilátor a po kúpeli vždy dobre vyvetrajte. Kachličky, vodovodne batérie, umývadlo a vaňu starostlivo vyčistite čistiacim prostriedkom a tvrdou špongiou. Vypranú bielizeň hneď vyveste, predídete tak jej zapareniu a narastaniu vlhkosti prostredia .

V rodinných domoch sa tiež neodporúča spávať v prízemných izbách, kde je zvyčajné oveľa vyššia vlhkosť, a teda aj viac roztočov.

V kuchyni počas varenia používajte digestor na odvedenie pary a vetrajte.

Oblečenie a topánky nikdy neodkladajte do skrine nedostatočné usušené. Plesne ľahko narastú na drevenom nábytku pristavenom tesne k stene, ktorá je vlhká.

Hoci izbové rastliny nie sú najhlavnejším zdrojom plesni v domácnosti, je rozumnejšie ich počet zredukovať. Rastliny sa spolupodieľajú na zvyšovaní vlhkosti, čo sa dá na druhej strane využiť počas zimných mesiacov, kedy je nízka hladina vlhkosti v ovzduší.


Tepelný lom izolačného skla

PRI ÚVAHÁCH O KÚPE NOVÝCH OKIEN, ČI UŽ PRI REKONŠTRUKCII ALEBO NOVOSTAVBE, SA MÁLOKTO Z LAICKEJ VEREJNOSTI ZAOBERÁ ALEBO ASPOŇ ZAMÝŠĽA NAD „NÁVODOM“ NA POUŽÍVANIE NOVÉHO OKNA. TENTO STAV TRVÁ AŽ DO CHVÍLE, KÝM NEPRÍDE PRVÁ PORUCHA. OKAMŽITE JE NA VINE VÝROBCA OKNA, PRETOŽE OKNO JE „ZLÉ“! TOTO ALE NEMUSÍ BYŤ VŽDY PRAVDA.

Čo je to tepelný šok a ako vzniká?

Zohriatím skla (napr. intenzívnym slnečným žiarením) spôsobíme jeho rozpínanie. Lineárny koeficient teplotnej rozťažnosti skla αL = 9,0 (m/m.K x 10-6) Pri teplotnom rozdiele 40 °C pri dĺžke skla 2 m sa sklo roztiahne: 9.10-6 m/(m °C) x 40 °C x 2 m = 0,00072 m = 0,72 mm. Ak nebudeme sklo zahrievať rovnomerne po celej jeho ploche (napr. časť sklenenej plochy je tienená susediacou budovou alebo širokou rímsou strechy), vznikne v skle pnutie, pretože časť skla sa rozťahuje a časť nie. Tepelne neupravené sklo (nezakalené sklo) je schopné odolať teplotnému rozdielu a náhlym teplotným zmenám cca 30 – 40 °C. Pri väčšom teplotnom rozdiele sklo praskne. Žiaľ, tento samovoľný jav nepopisuje žiadna naša norma, ktorá sa týka skla. Jedinú zmienku je možné nájsť, aj to iba jednou vetou, v STN EN 572-1 odsek 6.1, Tabuľka 1 - Všeobecné hodnoty vlastnosti sodnovápenatokremičitého skla.

Príčiny vzniku termálneho šoku na tepelne neupravenom skle? Ako prvé pri posudzovaní pravdepodobnej príčiny porúch izolačných skiel si musí posudzovateľ aj majiteľ skla uvedomiť, že okno je inštalované do fasády stavby a táto je v letných časoch intenzívne ohrievaná od slnečných lúčov. Povrchová teplota fasády býva teda až 60 – 70 °C. Aj izolačné sklo máva podobné teploty. Za „normálneho“ stavu sa zohrievanie plochy skla deje rovnomerne a vnútorné štruktúry tabúľ skla sa deformujú rovnomerne. Ak však na tabuľu či jej časť začne pôsobiť „vonkajší faktor“ a ešte k tomu nerovnomerne, tak hrozí vznik spomínanej poruchy – prasknutie skla. Najčastejšími príčinami porúch sú tieto „vonkajšie faktory“: olepovanie skiel rôznymi fóliami (stačí aj čiastočné olepenie napr. detskými motívmi) čiastočne zatienenie skiel (napr. žalúzie zatiahnuté do polovice, tienenie stromom) zdroj tepla (napr. radiátor) v tesnej blízkosti skla napr. pri zimných záhradách.

Ako už názov prezrádza, tento príspevok sa bude venovať jednej zvláštnej poruche izolačných skiel, a tou je „samovoľné“ prasknutie izolačného skla v hotovom okne, často až po niekoľkoročnom užívaní. Žiadna porucha však nie je „samovoľná“, vždy existuje príčina, ktorá vyvolá následnú poruchu. Na tento fakt nesmieme pri hľadaní príčiny porúch nikdy zabudnúť. Pár slov o izolačných dvoj sklách Izolačné dvoj sklo patentovali v roku 1865 v USA. V patente išlo o dve sklenené tabule, ktoré boli medzi sebou spojené dreveným dištančným rámčekom. Tento vynález sa dočkal širšieho využitia až o šesťdesiat rokov neskôr s rámčekmi na báze olova, tak ako keď sa vyrábali vitráže, len pásik olova, do ktorého sa sklo pripevňovalo, bol široký takmer 1cm. Výroba moderných izolačných dvoj skiel s kovovými či plastovými a pretmelenými dištančnými rámčekmi, ktoré obsahujú materiál pohlcujúci vlhkosť medzi tabuľami skla, sa začala v 60. rokoch minulého storočia. Vývoj napredoval k izolačným sklám s “teplým okrajom“, pokovovanými odrazovými fóliami na vnútorných či vonkajších plochách sklenených plôch a s vypĺňaním dutiny medzi sklami inertnými plynmi. Použitá kovová (strieborná) vrstva na vnútornej strane interiérovej tabule skla prepúšťa slnečnú energiu do interiéru, ale bráni jej spätnému úniku. Existujú aj kovové povlaky neutrálneho vzhľadu na exteriérovej tabule skla, aplikované v medzi priestore, ktoré obmedzujú prechod tepla spôsobeného slnečným žiarením, pričom sú zachované obvyklé tepelnotechnické vlastnosti izolačného skla. Toto všetko sa vyvíjalo pre zlepšenie tepelnotechnických vlastností izolačných skiel. Tepelnotechnické vlastnosti izolačného zasklenia ovplyvňujú aj inertné plyny, ktorými je naplnená dutina medzi sklenenými tabuľami. Najčastejšie používaným inertným plynom je argón. Na optimálne využitie jeho vlastností by šírka dištančného rámika medzi sklami mala byť minimálne 14 mm a celkový objem plynov by mal mať koncentráciu minimálne 90 %. Ak je ako výplň použitý kryptón, ktorý sa využíva predovšetkým pre jeho schopnosť zlepšiť tepelnoizolačné a aj akustické parametre zasklenia, je optimálna šírka dištančného rámika 10 až 12 mm. Rastúce požiadavky na výrobu nových okien si teda vyžiadali, aby sa na výrobu izolačných skiel zamerali špecializované spoločnosti, ktoré naďalej pokračujú v hľadaní energeticky úsporných riešení. Zabudovanie izolačného skla Pre správnu inštaláciu izolačných skiel do konečného výrobku – okna je u výrobcov okien spracovaných mnoho presných postupov a návodov, ktoré zaručujú, že sklá sú v oknách vodo a vetrotesné, dovolia mini deformácie rámovej konštrukcie krídla, spôsobované prirodzenou rozťažnosťou materiálu, eliminujú aj necitlivejšie zatvorenie krídla, atď. Výrobcovia okien majú spracované návody na používanie okien, ale fakt je taký, že si ho prečíta asi každý stý zákazník. Po rokoch užívania príde katastrofa. Izolačné sklo nečakane praskne. Dôvodom prasknutia skla je vždy prekročenie medze pevnosti skla. Než dôjde k takémuto javu, dochádza najskôr k pružnej deformácii až do okamihu, keď vonkajší vplyv svojou silou prekročí krajnú medzu deformácie. Môžeme povedať, že pravdepodobnosť vzniku lomu skla je tak daná vonkajšími okolnosťami a len v malom množstve prípadov chemickým zložením skla. Skúmania lomových porúch skiel v rôznych výskumných ústavoch potvrdzujú základný fakt, že lom skla je najčastejšie spôsobený ťahovým napätím, pretože pevnosť skla v ťahu je desať až pätnásťnásobne menšia ako pevnosť skla v tlaku. Poruchy skla teda vyvolávajú údery, mechanické namáhanie alebo napätie od veľmi vysokého tlaku vetra, ale aj teplotné namáhanie, atď. Príklady lomu skla z praxe Na niekoľkých príkladoch porúch izolačných skiel, ktoré sme museli riešiť, vám ukážeme, aké boli príčiny porúch lomov izolačných skiel od teplotného namáhania a na týchto príkladoch sami uvidíte, že príčinou sú zvyčajne porušenia „prevádzkových návodov“ pre používanie okien. Už sme popisovali, prečo vo fáze dokončovania stavieb býva častým zvykom zatieniť si okná z interiérovej alebo exteriérovej strany. Používa sa pri tom tepelná izolácia, ktorej je na stavbe dostatok, a je to bežná prax na našich stavbách. Prečo sa nemá opierať tepelná izolácia o sklo? Teplo, ktoré prechádza cez sklo, sa hromadí medzi tepelnou izoláciou a sklom. Teplota medzi sklom a izoláciou sa postupne zvyšuje až tak, že dokáže roztaviť plastovú fóliu. Izolácia vo väčšine prípadov neprekrýva celé sklo, ale iba jeho časť. Teplota sa tak zvýši len medzi sklom a tepelnou izoláciou. Neprekrytá časť skla je ochladzovaná a má nižšiu teplotu. Tak môže vzniknúť teplotný rozdiel väčší ako 40 °C. V skle vznikne pnutie. Sklo nie je zohriate rovnomerne na celej ploche a zohriata časť zasklenia sa rozpína viac ako tá, ktorá je ochladzovaná. Sklo praskne. Nastane lom skla.

S čím sa najčastejšie stretávame na stavbách?

Najčastejším „zlozvykom“ je čiastočné zatienenie izolačného skla z interiérovej alebo exteriérovej strany, aby nebolo do stavby vidieť a ochránili sa tak materiály či zariadenia pred zlodejmi. Príklad z praxe č.1: Pri meraní Blowdoor testu som si všimol, že na oknách v pasívnom dome ešte nie je namontované exteriérové tienenie. Pracovníci si preto okná zatienili matracmi, ktoré ešte neboli ani vybalené z igelitu. Opreli ich o okná z interiérovej strany. Zatienenie okien z interiérovej strany matracmi. Vysoká teplota, ktorá vznikla na interiérovom skle rozpustila igelit. Príklad umiestnenia tepelnej izolácie - „opretej“ o sklo z dôvodu tienenia alebo uskladnenia. Matrac hrúbky 20 cm je veľmi dobrý tepelný izolant, a tak medzi sklom a matracom vznikla vysoká teplota. Interiérové sklo sa prehrialo tak, že sa na mieste styku matraca so sklom rozpustil igelit. Tento príklad uvádzame preto, aby si čitatelia uvedomili, aké vysoké teploty môžu vzniknúť v tesnej blízkosti izolačného skla. Tepelný lom, ktorý vzniká, má svoju charakteristiku: začína vždy na hrane skla, kolmo na hranu a dve plochy môže byť samostatný alebo niekoľkonásobný Príklad z praxe č. 3: Chatka, na ktorú boli pri rekonštrukcii namontované nové okná, je v zime nevykurovaná a neobývaná. Majiteľ sa rozhodol čiastočne zatieniť okno na zimu, aby nebolo vidieť do interiéru, molitanom. Okno, a teda aj sklo bolo na južnej strane chatky. V zime bolo sklo chladné. Keď sa do skla „oprelo“ slniečko, sklo sa zohrievalo, avšak nebolo zohrievané rovnomerne. Vzniklo v ňom pnutie, až jedna tabuľa izolačného dvoj skla praskla. Prasklo interiérové sklo, pretože pri ňom bol molitan a zabraňoval povrchovému ochladzovaniu skla vzduchom z interiéru.

Ako predchádzať tepelnému lomu skla?

Samotný proces výroby izolačného skla sa realizuje u špecializovaných výrobcov izolačných skiel. Už z procesu výroby tabúľ skla z ktorých sa vyrábajú izolačné sklá, je zrejmé, že v tabuli skla nemôže byť „zabudované“ žiadne vnútorné pnutie, pretože tabule by sa nedali rezať na požadované rozmery. Výroba izolačného dvoj skla tiež podlieha certifikácii a kontrole. Izolačné sklo – jeho skladba – špecifikácia sa zadáva výrobcom okna. Nasleduje výroba samotného skla. Výrobcovia okien tieto izolačné sklá „iba“ zabudujú do svojich výrobkov. V konečnom dôsledku nesú zodpovednosť výrobcovia okien za poruchy skiel. Preto sú aj prvým kontaktom, na ktorého sa zákazník obracia pri reklamácii. Nasleduje identifikácia príčiny a určí sa zodpovedná „osoba“. Aby však nedochádzalo ku sporom, kto je vinníkom, musia sa pri hľadaní príčin poznať všetky výrobné a manipulačné predpisy, ako zaobchádzať s izolačným sklom a ako sa má správne takéto sklo nainštalovať do okenných krídiel či rámov. Seriózni výrobcovia okien preto svojim zákazníkom po montáži okien odovzdajú „Návody na používanie okien“, v ktorých majú zákazníci inštrukcie, ako sa vyvarovať nesprávnej manipulácie, aby nevznikali poruchy. Dovolíme si upozorniť na niektoré zásady, ktoré pomôžu eliminovať vyššie ukázané lomy skla. Zásady, na ktoré nehodno zabúdať Vo fáze projektovania a špecifikovania výroby izolačného skla posúdiť „rizikové“ okná a ich sklá, t.j. z orientácie budovy identifikovať tie, ktoré môžu byť tepelne namáhané. Tie potom navrhnúť ako kalené. Tepelne upravené sklo (kalené sklo ESG) je schopné odolať teplotnému rozdielu a náhlym teplotným zmenám až 200 °C.

Vo výrobe izolačných skiel by sa malo realizovať: Zrazenie hrán izolačného skla už pri výrobe zvyšuje odolnosť skla voči tepelnému lomu. Výrobcovi okien treba presne vyšpecifikovať počet a miesta inštalácie zasklievacích podložiek. Na stavbách je potrebné rešpektovať tieto zásady: Nezaťahovať exteriérové a interiérové žalúzie len čiastočne. Čiastočným zatienením sa zvyšuje riziko tepelného lomu skla (neplatí pre kalené ESG sklo). Dbať, aby sa počas výstavby neopierala tepelná izolácia o sklo z interiérovej alebo exteriérovej strany, tak ako je to uvedené na obrázkoch vyššie (neplatí pre kalené ESG sklo). Pri používaní ohrievačov vzduchu zabezpečiť, aby na izolačné sklo nikdy priamo neprúdil teplý vzduch od tohto ohrievača. Po namontovaní okien vždy odstrániť rôzne nálepky, nápisy a rôzne reklamné samolepky. Aj ony môžu byť príčinou poruchy. Nerešpektovanie týchto zásad môže byť dôvodom zamietnutia reklamácie prasknutého zasklenia okna.

Copyright © 2016 - 2022 HM Windows spol. s r.o. / All Rights Reserved / Developed by MrCode.NET

 

Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. x